Mám pocit, že svet je divný. Ľuďom stačí málo. Môžeme si vybrať kvalitné veci, ktoré nič nestoja, ale radšej berieme to lacné, nevedno prečo. V televízii sa pozerám na farmy, vína a kukučky, ktorých ústrednou témou je ľudský konflikt pitvaný do takých dimenzií, že aj divokému koňovi sa z toho chce grcať. V televíznych šou hodnotia naše talenty ľudia, ktorí sa preslávili homosexuálnym pornom a dnes idú hovoriť o tom, kto má talent a kto nie. Nevadí nám, že deti počúvajú kanálovú muziku od autorov, ktorých najväčší intelektuálny výkon (ak nerátam nadávky v texte) je vybrať si drahé auto a vyfotiť sa s ním na svoju internetovú stránku. Ďalší z muzikantov zase sedí v rade nemocnice, ktorá nakúpila predražené „cétečko“ a slovenským deťom sa ide chváliť svojím životným príbehom. Volíme a bojíme sa ľudí, ktorí zabudli, že boli zvolení preto, aby slúžili. Namiesto toho si urobili zo svojich teritórií neohrozený mocenský hárem, kde vládne atmosféra strachu. Niektorí z nich sa dokonca neboja zvoliť si nešťastie ľudí za svoju velebnú tému číslo jeden. Ľudia zabúdajú na kruté prešľapy, zlodejstvá a prstom ukazujú na tých, ktorí vedia dokázať reálnu pomoc tejto spoločnosti. Dobrovoľne si vyberáme druhú triedu.

Koľko z nás videlo krásne hrané či dokumentárne filmy, ktoré idú (počas konzumných seriálov) na druhom programe verejnoprávnej televízie? Koľko z nás si pustí nové objavy hudobnej scény ako je Katarzia? Iste, nie každý má rovnaký vkus a každému sa páči niečo iné. Myslím si však, že existuje objektívne podpriemerná hudba, filmy, televízia, ľudské činy. Žiaľ, majú najväčší úspech. Možno preto, že nehľadáme to, čo nám môže dať viac. Na Slovensku sa blížia voľby. Nejako rýchlo sa pripravujú lacnejšie potraviny a rozdávanie zo spoločného. Pred voľbami sa začnú opravovať cesty (možno opravia aj tú medzi Slovenskou Vsou a Magurou), začínajú sa PRÁVE TERAZ (nie pred rokom ani pred dvomi, ale PRÁVE TERAZ) riešiť lacnejšie účty v bankách, PRÁVE TERAZ sa riešia príspevky na lyžiarske zájazdy pre školy… Aké je to nádherné, toľko krásnych vecí pokope! A hneď takto zhurta? Nie jeden politik by ostal zahanbený pred veľkým čarodejom, ktorý najsilnejšie tromfy vyťahuje práve, keď sa blíži otočka presýpacích hodín. No, mám pocit, že ľuďom akosi stačí táto druhá či tretia trieda. Nemajte mi to za zlé, ale mám silný pocit, že by bolo na čase, aby červená fixka dopísala.

Písať o vnútorných pocitoch ohľadne politiky v takýchto malých novinách je možno samovražda. Ale noviny a RAMAGU sme zakladali s cieľom bojovať za lepšie Zamagurie, a preto si myslím, že je dobre povedať, čo si myslíme. Editoriál píšem 17. novembra a hoci môžem už len čítať o tom, čo sa tu v tento deň roku 1989 stalo, myslím si osobne, že boj ešte nebol dobojovaný. Revolúcia sa tiahne akosi dlho. Myslím si však, že stačí len viac odhodlania a chute. Aj my si môžeme vybrať lepších ľudí, krajšie knižky, lepšie filmy. Zatiaľ však všeobecne vyhráva zotrvačnosť a nenáročnosť – a to na všetkých frontoch. Ja osobne som sa po udalostiach posledného mesiaca, ktoré som prežil spolu so svojimi priateľmi utvrdil v tom, že je dôležité vyberať si v živote prvotriedne veci, ktoré sú častokrát zadarmo. Niektoré boje človek nemusí vyhrať, stačí ak ho utvrdia v tom, čo robí. Niekedy človek nepotrebuje, aby mu uznali jeho pravdu, stačí len, keď si je istý, že má okolo seba ľudí, ktorí mu dôverujú. Priatelia, o chvíľu Vám snáď aj my prinesieme alternatívu toho, ako sa dajú tráviť mnohé chvíle v Zamagurí. Chceme, aby aj tento nádherný kraj mohol absolvovať plnohodnotné trávenie voľného času. Verím, že to prídete vyskúšať. Spolu totiž dokážeme robiť veci, ktoré stoja za to. Túžime po tom, aby sa nový RAMAGU ATELIÉR stal kultúrnym centrom Zamaguria! Iste nebudeme hneď od začiatku prvá trieda, no usilovne a poctivo sa o to budeme snažiť. Držte nám, prosím, palce!

  1. P. S.: S radosťou Vám oznamujeme, že vďaka Vašej priazni už minulé číslo vyšlo v náklade 500 kusov. Oproti augustovým 400 je to pre nás skutočne veľká pocta. Ďakujeme Vám, veľmi si vážime, že čítate Zamagurské noviny.

Lukáš Marhefka – šéfredaktor