Príspevok od čitateľa: Keď je národ chorý a hlúpy…
Počas môjho zriedkavého surfovania na internete som narazil na jeden veľmi zaujímavý článok, v ktorom sa hovorilo o príčinách zániku neandertálcov (druh rodu človek, ktorý žil v Európe a v Ázii a vyhynul zhruba pred 27000 rokmi). Dnes je už celkom bežné, že o príčinách ich vyhynutia existuje niekoľko (zaručene pravdivých) teórií. Budem citovať len tie, ktoré ma najviac zaujali:
- neandertálci sa nenaučili používať ihlu, a preto príchod extrémne chladného počasia v Európe už nezvládli,
- mali zlú výživu, lebo im chýbali nenasýtené mastné kyseliny (typické pre kvalitnú morskú stravu), dôležité pre rozvoj mozgu,
- podľa D. Lewisa-Williamsa (profesora kognitívnej archeológie na Univerzite Witwatersrand v Južnej Afrike) boli neandertálci oproti ľuďom dnešného typu znevýhodnení tým, že nedokázali abstraktne myslieť, plánovať, vytvárať stratégie založené na minulej skúsenosti a uskutočňovať ich v skupine a nemohli snívať a rozprávať o snoch,
- dožívali sa len niečo vyše 30 rokov.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Človek_neandertálsky
Prečo to spomínam? Už viac než 17 rokov pracujem ako učiteľ a v poslednom čase som svedkom toho, ako slovenskí politici, rodičia, žiaci, absolventi a iní bežní ľudia obzvlášť „odborným a kritickým“ okom hodnotia našu prácu. Čo vlastne chceme, keď podľa nášho „vševedka“ pána ministra zarábame viac než 1000 eur! Veď nám naša „superčervená“ vláda už niekoľkokrát zdvihla platy dovedna o viac než 20%! Veď máme každú chvíľu prázdniny! Veď pracujeme len 5 hodín denne, pričom duševná práca nie je vôbec taká náročná ako manuálna, pri ktorej sa iní zoderú vo fabrikách za 400 eur! Mám pokračovať? Asi to nebude potrebné. Myslím, že všetci tieto „argumenty“ veľmi dobre poznáte a sú také smiešne, že by som asi praskol od smiechu, keby som pokračoval. Viete, čo je paradoxné? Keď sa opýtate ktoréhokoľvek manuálne pracujúceho človeka, či by si prial, aby jeho deti študovali na univerzite, odpovie kladne. Prečo? Zdôvodní to tým, že človek s vysokoškolským vzdelaním to bude mať v živote pri hľadaní práce jednoduchšie a jeho zárobok bude adekvátne vyšší. Zaujímavé, však? Takže ich vysokoškolsky vzdelané deti majú právo na vyšší zárobok, ale my učitelia nie? Prepáčte, ale tomu akosi nerozumiem.
Ako každý učiteľ aj ja mám vysokoškolské vzdelanie, moja manželka je bohužiaľ tiež učiteľkou a ešte stále máme svoje povolanie radi. Keď sme si však chceli dovoliť to, čo považujeme za bežný životný štandard, prípadne niečo navyše, museli sme sa primerane snažiť. Absolvovali sme kurz sprievodcov cestovného ruchu a vďaka tomu, že ovládame nemecký jazyk, už 15 rokov úspešne pôsobíme v slovenskom cestovnom ruchu. Okrem toho osobne spolupracujem s istou nemenovanou, ale po celom svete známou vzdelávacou inštitúciou, ktorá mi umožňuje v lete (v čase mojej dovolenky) učiť v Nemecku deti z celého sveta počas prázdninového kurzu nemecký jazyk. Len preto sme si dokázali počas niekoľkých rokov usporiť peniaze a kúpiť si napr. nové auto (to je ten bežný štandard, o ktorom píšem vyššie…).
Ako sprievodca som sa viackrát stretol s nemeckými učiteľmi, dnes už dôchodcami, ktorí počas aktívnej kariéry zarábali viac než 5000 eur a dnes si užívajú dôchodok vo výške zhruba 3500 eur. Nemecký učiteľ si v lete nehľadá dve ďalšie zamestnania, ale čerpá na dovolenke novú energiu, aby po prázdninách prišiel do práce s novými nápadmi, plný elánu a motivácie. Myslíte si, že je to náhoda, že táto krajina patrí medzi ekonomicky najsilnejšie na svete? Možno budete namietať, že život v Nemecku je predsa oveľa drahší. Dobre, skúsme sa teda spolu pozrieť na niektoré položky: V internetovej verzii nemeckého časopisu FOCUS online z 20. 7. 2015 som sa dočítal, že priemerná cena mlieka je v Nemecku 0,73 eur, za chlieb zaplatíte 1,41 eur, 12 vajec v balení stojí 1,70 eur a kilo jabĺk 1,99 eur. Skoro ako u nás, čo poviete? Ako sprievodcu a človeka, ktorý je často s turistami v horách, ma veľmi zaujali isté športové hodinky, ktorých cena sa na Slovensku pohybuje asi vo výške 350 eur. V istom nemeckom internetovom obchode som ich našiel za 240 eur… V lete 2015 som v rakúskom Salzburgu a v nemeckom Passau natankoval diesel zhruba za 1,10 eur, pričom na Slovensku sa jeho cena v tom čase pohybovala okolo 1,40 eur… Aby som bol spravodlivý, je potrebné uviesť, že sú isté oblasti, v ktorých Nemec zaplatí oveľa viac, než Slovák. Týka sa to napríklad bývania. Je celkom bežné, že za 3-izbový byt v Mníchove (75 m2) zaplatíte aj 1200 eur. Drahšia je aj elektrina a plyn. No napriek tomu si priemerný Nemec môže dovoliť míňať na šport, kultúru, ďalšie vzdelávanie, voľný čas a ďalšie veci, o ktorých môže našinec iba snívať, a ešte vždy mu v peňaženke ostane v priemere 166 eur (FOCUS online 30.10.2015).
V októbri 2015 nás navštívili naši dobrí známi z Nemecka. Muž pracuje ako údržbár a žena ako upratovačka. Majú vlastný dom, auto, motorku, najmodernejšie mobilné telefóny a pod. Bez problémov si dovolia vycestovať na týždeň do zahraničia… Predstavte si takúto kombináciu povolaní medzi slovenskými manželmi. Ja by som ju nazval samovražednou… Bohužiaľ, to už pomaly začína platiť aj o kombinácii muž – učiteľ, žena – učiteľka… Hovorím to preto, lebo si myslím, že každé povolanie si zaslúži slušné ohodnotenie. Existujú krajiny, kde to funguje. Ja som za to, aby aj údržbár a upratovačka zarábali aspoň 700 eur, z celého srdca by som im to doprial. Veď povedzte, nepáčilo by sa vám, keby ste si mohli každý rok dopriať minimálne jednu dvojtýždňovú dovolenku? Každý človek, ktorý poctivo pracuje, si takýto štandard zaslúži! Je však smutné, že práve ľudia, ktorí pracujú manuálne a dostávajú často len minimálnu mzdu, nám učiteľom závidia, hoci nemajú čo. Majú nás v zuboch a nadávajú nám, že sme s našimi 700 eurami „nenažraní“… Sme im dobrí len vtedy, keď si v škole potrebujú „odložiť“ svoje deti, alebo keď dcérenka či synáčik potrebuje doučovanie, aby sa dobre pripravil(a) na prijímačky… A určite je medzi nimi veľa takých, ktorí vo svojej mladosti odflákli školu, dôsledkom čoho sa im teraz žije horšie… Viem, že v mojom okolí je dosť ľudí, ktorí majú na výplatnej páske ešte nižšiu sumu než my učitelia. Žijú často na hranici únosnosti a chceli by mať aspoň toľko, koľko máme my. No práve to je problém, ktorý náš skvelý štát dlhodobo nerieši. Každý človek má právo mať sa dobre! Ja mám šesť súrodencov a dodnes si pamätám, ako sme sa museli uskromňovať. Dnes som vďačný za to, že som sa to naučil. Ide však o princíp a kto chce, ten tomu porozumie. Tí ostatní budú stále iba šomrať a nadávať na nenásytných učiteľov a lekárov…
Trochu odbočím, ale len zdanlivo. V minulosti som kvôli zdravotným problémom musel absolvovať tri náročné operácie. Počas pobytu v nemocnici som sa stretol s neskutočnou obetavosťou lekárov a zdravotných sestier, ktoré sa pre svojich pacientov išli doslova zodrať a vždy s úsmevom! Tam som pochopil, aký podobný osud spája naše povolania. Dnes musíme za odmenu bojovať za to, čo je v každej vyspelej krajine úplnou samozrejmosťou – dobre fungujúce zdravotníctvo a školstvo…
Slovenské médiá dávajú priestor samozvaným „odborníkom“, ktorí vedia všetko o všetkom, no v skutočnosti sa ich názory hodia tak akurát do krčmy. Úmyselne zavádzajú národ nezmyselnými informáciami, ktoré majú ďaleko od pravdy, no spĺňajú svoj účel. Vďaka nim je totiž slovenský národ totálne nabrúsený voči lekárom, zdravotným sestrám a učiteľom. Na internetových fórach si diskutujúci nedávajú servítku pred ústa a častujú nás vulgarizmami najhrubšieho zrna! Aj to je dôvod, prečo je potrebné ozdraviť slovenské školstvo. Len kvalitné školy vyprodukujú múdrych ľudí, ktorí budú kritizovať konštruktívne a vecne, dokážu pomenovať veci pravým menom, nebudú ostatných urážať a budú si vážiť každé povolanie! A čo je dôležité, dokážu sa pod svoj názor aj podpísať!
My učitelia nechceme iba vyššie platy, ale aj to, aby sa vaše deti učili vo vykúrených školách a v atraktívnych triedach s novými lavicami, interaktívnymi tabuľami a ďalšími skvelými pomôckami, ktoré by im uľahčili prácu. Škola by im mala bezplatne poskytnúť kvalitné učebnice, najmä tie na cudzie jazyky, za ktoré si dnes musia zaplatiť. Chceme, aby sa učili tak, aby svoje vedomosti vedeli v živote naplno využiť.
Na záver sa vrátim k tomu, čím som začal svoju úvahu. Keď budeme mať fungujúce zdravotníctvo, národ bude zdravší, pretože lekári budú robiť všetko preto, aby k nim pacienti nechodili často. Vo Francúzsku dostávajú lekári finančné bonusy len vtedy, keď sa im podarí nastaviť liečbu tak, aby bola efektívna. Teda – čím menej pacientov majú, tým viac peňazí dostanú… Zdravý človek podá v práci lepší výkon a bude pre firmu i štát oveľa prospešnejší. To dosiahneme len vtedy, keď budeme mať spokojných a dobre ohodnotených lekárov, ktorí nebudú musieť brať úplatky, ani naháňať body za vysoké počty pacientov, aby dobre zarábali…
Múdrejší by nemali ustupovať. Keď to budú robiť, k moci sa dostanú hlupáci! Keď budeme mať dobre fungujúce školstvo, budú zo škôl odchádzať prevažne múdri ľudia, ktorí si založia svoje firmy, nájdu si kvalitné zamestnanie adekvátne svojmu vzdelaniu, prípadne sa dostanú do politiky a nastavia pravidlá čerpania eurofondov tak, aby sa využili v prospech štátu a všetkých ľudí. Potrestajú korupciu (hoci je to momentálne na Slovensku v rovine Mission impossible), vytvoria múdre zákony, ktoré zaručia právo a spravodlivosť pre všetkých a nebudú sľubovať to, čo nikdy nesplnia. A to dosiahneme len vtedy, keď budeme mať spokojných a dobre ohodnotených učiteľov, ktorí si nebudú musieť cez leto hľadať ďalšie dve zamestnania, ale nové nápady, ktoré využijú v efektívne nastavenom vyučovacom procese.
Zdravotníctvo a školstvo musia byť v každom štáte úplne na prvom mieste. Myslite si o tom, čo chcete, nemusíte so mnou súhlasiť, môžete ma aj ukameňovať, alebo počastovať vulgárnymi komentármi. No minulosť mi dá vždy za pravdu: Národ, ktorý je chorý a hlúpy, vyhynie! Nepripomína vám to niečo?
Mgr. Daniel Kostka