TENTO MESIAC: O VARŠAVSKEJ ZMLUVE
Emanuel Galčík
Milá mládež, viete čo to bol Varšavský pakt? Bola to zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, podpísaná najvyššími predstaviteľmi bývalých socialistických štátov. Tak to nazvali bývalí komunistickí pohlavári… Ja by som to nazval, že to bola banda po zuby ozbrojených zlodejov, ktorí chceli spoločne chrániť, čo jednotlivo rozkradli. Malé vysvetlenie: komunisti tejto doby boli najväčší lupiči v dejinách 20. storočia. Vžite sa do kože bývalých podnikateľov, napríklad Tomáša Baťu, ktorý vybudoval fabriky, vystavil mestá a zrazu prišlo znárodnenie a neostalo mu nič, len útek z republiky a záchrana holého života. Tých čo neušli súdili vo vykonštruovaných procesoch a mnohých aj popravili. Vžite sa do kože malých roľníkov, ktorým ukradli aj tu poslednú kravku. Vaši rodičia podnikajú a zrazu prídu súdruhovia a ostane vám nič, lebo zákonom vám to vyvlastnia. No a táto banda musela chrániť čo nakradla. Pod zámienkou ochrany pred vonkajším nepriateľom urobili pakt. Viete, že komunisti mali aj vnútorných aj vonkajších nepriateľov? Najväčším bola demokracia a demokraticky zmýšľajúci ľudia. Každý kto mal svoj názor líšiaci sa od názoru marxizmu- leninizmu bol vnútorným nepriateľom.
Tento pakt vznikol v roku 1955 a už v roku 1956 ochránil pred vnútorným nepriateľom Maďarov. Potlačil tu boj za demokraciu. Oni tento boj nazvali kontrarevolúciou (správny výraz znie Boj za slobodu). Výsledok? Asi 5000 mŕtvych, množstvo zničených rodín a hlavne ideálov. V Československu potlačili Pražskú jar. Začali sme budovať demokraciu – prišli tanky, prišli Rusi a tmavý mrak nad republikou sa tiahol ďalších 21 rokov. Aby sme nemohli čo len pozrieť na „zahnivajúci kapitalizmus“ natiahli ostnaté drôty. Na týchto plotoch našlo svoju smrť pri úteku za lepším životom vyše 400 ľudí len v Československu. V jednom nemenovanom filme sa pýta syn otca: „Otec, čo je za tými drôtmi?“ Otec mu odpovedá: “ Za týmito drôtmi sme my, synku.“
Videl som ruských vojakov, ktorí zamorili a zavšivavili našu krajinu po šesťdesiatom ôsmom roku. Oni chudáci za to nemohli, vyslali ich tu ďaleko od domov… Nemali uniformy ako vidíte u Alexandrovcov, ale bol to obraz biedy a utrpenia. Techniku za to mali baľšaju, trojkilometrovú cestu zametali haluzami a keď sme im ponúkli konzervu a cigarety, boli celí šťastím bez seba. Veď prišli brániť socializmus. Po ľudských obetiach zo začiatku okupácie, Sovieti nasledujúcich dvadsaťtri rokov ničili krajinu. Nechali po sebe rozbité cesty, budovy, ekologickú spúšť. Vypustili do pôdy desaťtisíce litrov leteckého benzínu a o znásilnených dievčatách a ženách sa tiež veľa nerozpráva. To bola, milá mládež, Varšavská zmluva – to boli výdobytky socializmu. Ak niekto rozpráva, ako bolo za socializmu dobre, nech si spomenie, akú sme tu mali ruskú slobodu… Slobodu okupantov, lebo oni boli gro Varšavského paktu. To nám dal Varšavský pakt: ostnaté drôty, zákaz cestovania „do zahnívajúceho kapitalizmu“… Chodíte do Rakúska, Nemecka a vidíte, ako tam hnili… Sovietsky zväz bol krajinou, kde zajtra už znamená včera. Prečo tam nechodíte za prácou, keď Rusko bolo náš vzor? Za socializmu koloval vtip: Pýtali sa cigána, čo by robil, keby otvorili hranice na západ? – Vyškrabal by som sa na strom. – Prečo? – Aby ma ľudia, čo tam budú utekať, neušliapali – A keby otvorili hranice na východ? – Tak isto by som šiel na strom, aby som videl, ktorý blázon tam uteká. Neviem, na ktorom strome sedí dnes. Možno prečkal prvý nával a vybral sa správnym smerom…
Niektorí z vás môžu oponovať, že načo je nám teraz NATO… Na to je nám teraz NATO, aby keď niekomu vo svete „zašveholí v bedni“ (a nie je málo agresorov), tak náš minister obrany Gajdoš s dvoma funkčnými stíhačkami nebude stíhať rozvážať z Harmaneckých papierní Harmasan po Slovensku, nie to ešte brániť vlasť…
Miloslav Cisko
Dnešná mladá generácia vôbec netuší, čo to bolo. Možno by si predstavila zmluvu o predaji tovaru na poľských trhoch. Historická skutočnosť však hovorí inou rečou: Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 ako „obranné“ vojenské zoskupenie. Takýmto titulom sa označovala v krajinách východnej Európy, zaangažovaných priamo na jej činnosti. Išlo o Sovietsky zväz, NDR (východná časť Nemecka), Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Albánsko. Je zaujímavé, že vznikla až po Stalinovej smrti, pravdepodobne sa vo svojej chorobnej nedôvere nechcel spolupodieľať na tvorbe „armády východu“ s inými krajinami. Smutným podtitulom činnosti tohto vojenského zoskupenia je fakt, že žiadna zo zúčastnených armád svoju vlastnú krajinu neubránila pred ostatnými: ani Maďarsko v roku 1956, ani Československo v roku 1968 a v konečnom dôsledku ani armáda Sovietskeho zväzu nezabránila jeho rozpadu. Aký bizarný bol pohľad našich obyvateľov na 800 000 vojakov, takzvaných spojencov, obsadzujúcich našu vlasť v auguste 1968! A naši vojaci ani nevyšli z kasární. Miliardy na činnosť našej armády, člena Varšavskej zmluvy, odoberané zo štátneho rozpočtu na úkor vyššej životnej úrovne obyvateľstva, boli teda „spláchnuté do kanála“.
Špecialitou Varšavskej zmluvy boli neposlušní členovia. Albánsko z nej vystúpilo v roku 1968 na protest proti okupácii Československa vojskami ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Do tejto intervencie sa nezapojilo ani Rumunsko, ktoré naopak tento akt ostro odsúdilo. Rumunský vodca Nicolae Ceausescu sa na krátky čas stal hrdinom ľudu, ktorému sa neposlušnosť voči Sovietskemu zväzu nesmierne páčila. Ceausescu však svoju popularitu využil na upevnenie morbídnej diktatúry, nechal seba i svoju manželku velebiť ako božstvá a nakoniec ho ako jediného z komunistických diktátorov popravili. Každý človek sa bude správať nemožne, stačí, keď na to dostane mocenskú príležitosť.
Občasné rinčanie zbraní bolo sprievodným javom činnosti Varšavskej zmluvy. Snaha zastrašiť západ, najmä vojenskú organizáciu konkurencie NATO, viedla ku krízam zaváňajúcim vojnovým konfliktom: berlínskej v roku 1961, kubánskej o rok neskôr. Svet niekoľkokrát prešiel mimoriadne tesne okolo jadrovej vojny. Západ sa však nezľakol a neustúpil. Jediným výsledkom bolo, že sa vojakom základnej služby predlžovala dvojročná vojenská služba o ďalšie mesiace a tí mali z toho obrovskú radosť, vyjadrenú rozmlátenými kasárňami a občasnými vzburami…