Ktoré faktory pôsobia na úroveň rozvoja našich regiónov v súčasnosti?

V minulých článkoch sme si stručne priblížili historický vývoj slovenských regiónov, ktorý do veľkej miery podmienil dnešný stav. Ukázali sme si, že počas tohto vývoja pôsobili na úroveň rozvoja jednotlivých slovenských regiónov rôzne faktory – najmä politické, ekonomické, ale aj vojenské a iné. Taktiež sme poukázali na to, že v kapitalizme je existencia rozdielov medzi regiónmi vnútri štátu úplne prirodzeným javom. Rozdiely teda nemáme len u nás – má ich každá krajina. Či už je to krajina z bývalého východného bloku alebo je to krajina Západu. Podstatné je však to, ako účinne, akým spôsobom, ako dlho a či vôbec daná krajina s týmito rozdielmi aj reálne bojuje.

Je zrejmé, že na to, v akom stave sa daný región (teda aj naše Zamagurie) nachádza a aká je v ňom kvalita života, má vplyv veľké množstvo rôznych faktorov. Zároveň tiež platí, že v každom regióne pôsobí každý faktor v rôznej miere – niekde je dôležitejší, inde má zase menší význam (napr. územno-správne členenie štátu – na severovýchode Slovenska, kde je množstvo maličkých obcí a kde celú samosprávu obce vykonáva 1 starosta, dostávajú obyčajne obyvatelia od obce oveľa menej kvalitné služby ako je tomu napr. na Podunajskej nížine, kde sa poväčšine nachádzajú veľké obce s rozvetvenými obecnými úradmi, na ktorých je možné zamestnať viacero odborníkov). Tiež je nutné povedať, že niektoré faktory sa vzájomne ovplyvňujú a podmieňujú – niekde viac, inde menej. A ktoréže to faktory, ovplyvňujúce úroveň rozvoja regiónov na Slovensku, mám teda na mysli? Je ich veľké množstvo, za najdôležitejšie však možno považovať najmä:

  1. poloha regiónu (je veľký rozdiel, či sa región nachádza na západe alebo na východe SR – oveľa pravdepodobnejšie je, že nejaký nový investor postaví fabriku a vytvorí pracovné miesta pre ľudí v Hornonitrianskej kotline ako u nás v Zamagurí).
  2. dopravná infraštruktúra (diaľnica alebo rýchlostná komunikácia v obrovskej miere podmieňuje príchod investorov do daného regiónu, a je teda, najmä z ekonomického hľadiska, pre každý región mimoriadnym prínosom; veľmi zjednodušene možno povedať: žiadna diaľnica – žiadny investor; na Slovensku je výstavba diaľnic nesmierne pomalá).
  3. nevýhodná ekonomická špecializácia regiónov (veľké problémy majú najmä vidiecke regióny, ktoré sa počas socializmu zameriavali na poľnohospodársku výrobu a v ktorých bol aj nejaký nosný priemyselný podnik – po úpadku poľnohospodárstva a krachu nosných podnikov nastali pre bývalých zamestnancov veľké problémy s hľadaním nového zamestnania; toto je príklad Zamaguria).
  4. charakter osídlenia (existujú u nás súvislé regióny s obrovským počtom maličkých obcí, blízko ktorých sa nenachádzajú žiadne väčšie mestá – a keďže pracovné miesta sa sústreďujú najmä do miest a väčších obcí – v takýchto regiónoch jednoducho niet práce; toto je opäť príklad severovýchodného Slovenska).
  5. územno-správne členenie štátu (nevhodný systém VÚC a obecnej samosprávy na Slovensku – zle nakonfigurované župy a tiež skutočnosť, že každá obec, bez ohľadu na počet jej obyvateľov, má v podstate rovnaké kompetencie, ktoré musí vykonávať).
  6. akčnosť samosprávy (je obrovský rozdiel medzi obcami, v ktorých sú starostovia a poslanci aktívni, racionálne hospodária, snažia sa získavať financie na rozvoj z externých zdrojov a medzi obcami, v ktorých vedenie obce robí len to, čo musí a nič viac; v tomto prípade však vstupuje do hry aj spomínaná nevhodná štruktúra samospráv na Slovensku – najmenšie obce môžu mať akokoľvek šikovného a pracovitého starostu – vzhľadom na nastavenie systému toho aj tak pre svoju obec veľa urobiť nedokáže a obyvatelia nemôžu očakávať, že budú mať aj nové cesty, aj zrekonštruované chodníky, postavené ihriská, upravené verejné priestranstvá, vybudovanú kanalizáciu – mať v maličkej obci toto všetko jednoducho nie je možné).
  7. prírodný potenciál územia (priaznivým momentom a dobrou pomocou pre región môže byť, ak má napr. dostatok drevnej hmoty, ktorú navyše spracúva nejaký miestny podnik alebo tiež ak má región vhodné podmienky na pestovanie rôznych poľnohospodárskych plodín a pod.; na druhej strane – negatívny vplyv na zdravie obyvateľov má poškodené životné prostredie – tu možno spomenúť napr. zničené lesy magnezitovými závodmi v okolí Jelšavy a Lubeníka alebo tiež kontaminovanú pôdu kvôli podniku Chemko v okolí Strážskeho).
  8. štruktúra obyvateľstva v regiónoch (máme na Slovensku celé súvislé regióny, ktoré sú charakteristické vysokou koncentráciou nevzdelaného obyvateľstva a chudoby – napr. Gemer, taktiež máme regióny s prestarnutým obyvateľstvom s veľmi nízkym podielom mladých ľudí – napr. okolie Svidníka – je jednoducho nemožné, aby v takýchto regiónoch šliapala ekonomika na plné obrátky a aby tu obyvatelia mali dobré platy).
  9. zaostalé prihraničné regióny v susedných štátoch (možno ste nevedeli, ale aj juhovýchodné regióny Poľska a severovýchodné regióny Maďarska sú najchudobnejšie územia vo svojich štátoch – aj táto skutočnosť ovplyvňuje zaostávanie východného Slovenska).

Okrem uvedených faktorov má na vývoj v regiónoch v súčasnosti obrovský vplyv aj množstvo rôznych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych opatrení. V nasledujúcich článkoch sa budem venovať ďalším dvom dôležitým oblastiam, ktoré majú veľký vplyv na naše regióny a s ktorými sa každý z nás stretáva takmer každodenne: eurofondom a investičným stimulom.

RNDr. Radomír Babiak