Oľga Barbušová je významná slovenská reprezentantka v stolnom tenise a zároveň členka Slovenského paralympijského tímu. Je držiteľkou niekoľkých pódiových úspechov z Majstrovstiev sveta, či Európy a účastníčkou paralympijských hier. Ako šesťročnú ju postretol ťažký osud, keď ju nešťastne zrazilo auto a následne prišla o nohu. Táto udalosť z detstva z nej však urobila silného človeka, ktorý sa verejne prezentuje nielen kvalitnými športovými výkonmi, ale aj svojou energiou a chuťou, vďaka ktorej je aj napriek zdravotnému znevýhodneniu skvelým príkladom pevnej vôle a odhodlania. Na gymnázium prichádza aj so svojím manželom, aby ukázala kus svojho športového umenia a pozhovárala sa s tunajšími študentmi.
„Prišli sme na vaše gymnázium z toho dôvodu, že nás oslovili. My s manželom hrávame stolnotenisovú ligu a v podstate syn pani učiteľky Novotnej je tiež stolným tenistom, čiže ona sa o nás dozvedela takýmto spôsobom. Išli sme na gymnázium s tým, že máme tým deťom niečo dať. A odchádzali sme s tým, že tie deti dali niečo nám. Deti boli úžasné, myslím, že téma ich maximálne zaujala. Boli sme s manželom prekvapení ako vnímali, ako počúvali, absolútne sa medzi sebou nebavili ako sme zvyknutí u mládežníkov. Mali sme z toho veľmi dobrý pocit. Myslím si, že každý sa do tejto akcie zapojil, mali sme pripravených veľmi veľa darčekov, bolo to veľmi milé podujatie.“
Akcia sa na gymnáziu konala pri príležitosti svetového dňa stolného tenisu. Podujatiu v Spišskej Starej Vsi pomohla aj deväťročná dcéra pani Oľgy, ktorá má v podobných podujatiach záľubu a rada pomáha pri ich organizácii. Program gymnazistov teda zahŕňal besedu a následne aj možnosť zahrať si stolný tenis.
„Snažili sme sa im rozprávať o našich životných presvedčeniach, že sa nemajú vzdávať, že ak naozaj chcú niečo dosiahnuť a pokiaľ to naozaj chcú, tak ja si myslím, že je to možné pre každého, kto tomu naozaj verí a ide si za tým svojim cieľom. Čiže asi v takom duchu. Bavili sme sa aj o súkromnom živote, no a študenti nám kládli otázky, ktoré ich zaujímali. Veľmi nás potešilo, že už keď sme vošli, mali pripravený veľmi pekný program. Hneď nás privítali potleskom, taktiež si dali veľmi veľkú námahu, pretože manžel je z Argentíny a pripravili aj argentínske vlajky. Bolo proste vidno, že tie deti si vážia to, že sme prišli a samozrejme aj pedagogický zbor. Bolo to veľmi milé a vzájomné a nabili nás energiou. Povedala som si, že my sme obyčajní ľudia a či to bude vôbec tie deti zaujímať… Nakoniec som ale bola rada, že sme na gymnázium prišli. Keď sme obohatili aspoň jedného človeka, už to je úspech, že sme niekoho posunuli dobrým smerom. Pre nás to bolo krásne podujatie, dúfam, že to takto vnímali aj študenti.“
lum