Zase tie naše cesty…

Na začiatok anketa:

Keďže údržba ciest je opäť na sociálnych sieťach silnou témou nielen pre Zamagurčanov, opäť sme sa pustili do pátrania, vypytovania a skúmania situácie. Najprv sme si však pre vás pripravili malý test. Opýtali sme sa, či by ste si priali údržbu ciest v Zamagurí a na Spišskej Magure prostredníctvom solenia. Samozrejme, na mysli máme takzvanú ekosoľ – solmag. Do ankety sa zapojilo 400 opýtaných, čo je pre tunajšie končiny relatívne referenčné číslo a ide o takmer 5% obyvateľov Zamaguria, čo ako vzorka danej lokality poslúži absolútne v dostatočnej miere. 62% z opýtaných vyjadrilo svoj súhlas s úpravou ciest prostredníctvom „solenia“. 38% opýtaných je proti. Ak by sme mali teda nasledovať hlas ľudu, na Magure a v Zamagurí by cesty pravdepodobne vyzerali asi tak, ako keď zídeme z Magury a pred Slovenskou Vsou sa tešíme suchej vozovke. Každopádne, daný príklad ráta s ideálnymi podmienkami, pretože ani takáto úprava vozovky sa neobíde bez špecifík. Prieskum nám aspoň z časti odhalil to, čo si praje väčšina cestujúcich.

Horúca linka cez Prešov naspäť do Spišskej Starej Vsi

Na problematiku sme sa opýtali aj priamo námestníka prevádzky SÚC Prešov, p. Ing. Harčaríka, ktorý situáciu v tejto lokalite komentoval v zmysle zvládania údržby v lokalitách Magury a Zamaguria, aj napriek náročným poveternostným podmienkam. Pre rozsiahlejšiu informáciu nás však odkázal na prešovský dispečing. Tam sme sa v krátkosti zhovárali s pracovníkom, ktorý mal v daný deň službu. „Snažíme sa udržiavať zjazdnosť ciest, ale proti počasiu nemôžeme veľa robiť. Keď začne fúkať a prejde sypač, stáva sa, že do 15 minút je cesta zase zasypaná. Naše sypače tam pendlujú, ale niekedy to nestačí.“ Ďalej sme sa opýtali, či ľudia kontaktujú dispečing so sťažnosťami… „Zavolajú aj na centrálny dispečing, ale skôr volajú na oblastné dispečingy, ktorých čísla máme zverejnené na stránke. Oblastné dispečingy sú non-stop 24 hodín v prevádzke od 1. novembra do 31. marca. Tam volajú policajti, hasiči, ľudia zo SAD, keď je nejaký problém na ceste.“ Ďalšia naša otázka mierila k soleniu ciest na Spišskej Magure. „Životné prostredie tam zakázalo sypať klasickú posypovú soľ, čiže sa tam sype len kamenivo a na vybraných úsekoch ekologická soľ. Každý rok písomne žiadame pred zimnou údržbou „životné prostredie“ o schválenie chemického posypu na vybraných cestách v Tatrách a na Spišskej Magure. Oni nám to zakážu a povolia len niektoré úseky. Každý rok nám schvália len tie isté úseky, čo minulý rok.“ Dispečing ďalej uvádza: „Klasická soľ zaberá len do mínus 6-7 stupňov, potom je už neúčinná. Na úsekoch, kde zvykne byť studenšie počasie, môžu byť kamienky účinnejšie. Keď bude mínus 10, tak tá soľ nezaberá.“ Následne sme sa opýtali na rozdiel medzi Spišskou Magurou a cestou do Slovenskej Vsi, kde sa dajú predpokladať veľmi podobné stupne mrazu a aj napriek tomu sa v tejto oblasti vozovka upravuje solením. Dispečing nás však v týchto otázkach odkázal na rezort životného prostredia. Rozhodli sme sa teda zatelefonovať do Kežmarku, na Odbor starostlivosti o životné prostredie, kde sme sa ale nedozvedeli nič, pretože pracovník, ktorý nám zodvihol telefón, nám vysvetlil, že bez súhlasu pani prednostky nám toho veľa povedať nemôže. Odkázal nás však do Spišskej Starej Vsi na Štátnu ochranu prírody, Správu Pieninského Národného parku, ktorej šéfuje pán Ing. Kĺč, Phd. Cez Prešov sme sa tak telefonátmi dostali opäť do Zamaguria.

Vyjadrenie Správy Pieninského národného parku

Pán Kĺč nám však z vyššie uvedených ako jediný podal informáciu, ktorá nám vniesla do situácie trošku viac svetla. Vysvetlil nám, že pre územia, na ktoré sa pýtame, existuje výnimka pre udržiavanie cesty tzv. „solením“. Tá je udelená pre čas kalamity, podľa vyhláseného kalamitného stavu. Údržba ciest „solením“ je však celoročne obmedzená aj z dôvodu ochrany biotopov, ktoré sa v niektorých lokalitách objavujú. Pán Kĺč ako príklad uvádza Lesnické sedlo, v ktorom sa nachádza orchidea nazývaná Stavač vojenský a jej výskyt v týchto končinách je ohrozený. Ťažko sa dá teda predpokladať, či by údržba ciest, ktorá vyžaduje posyp ďalšími látkami, ktoré sú v zmesi prítomné, neohrozila výskyt tohto organizmu. Podobné prípady spomenul aj na Spišskej Magure. Pre ilustráciu nám uviedol aj príklad: „Diaľnice sú u nás „solené“ a tak si cestou môžete všimnúť, ako sa to podpísalo napríklad pod ihličnaté stromy. Tie v okolí diaľnic žltnú…“ Ďalej nám pán Kĺč vysvetľuje, že má vedomosť o tom, že zákaz údržby solením je po hranicu ochrany a to teda v smere z Reľova po vrchol Magury. Z ľubovnianskej strany, od nás po Kamienku. V lokalitách „vrchol Magury“ – Slovenská Ves  a Kamienka – Hniezdne je údržba danou zmesou prípustná. Ako príklad nám uviedol Čertovicu, ktorá je taktiež udržiavaná iba z jednej strany. K danej problematika zohľadňuje aj pásmo ochrany vôd a ďalšie náležitosti spojené so životným prostredím.

Riešenie?

Hoci väčšina Zamagurčanov si želá iný prístup Správy a údržby ciest Prešovského kraja na úsekoch Spišskej Magury, je otázne, či sa v najbližších rokoch niekam posunieme. Snáď by bolo riešením aspoň kompromisné „solenie“, ktoré je údajne možné na úsekoch, ktoré menoval pán Kĺč. V Zamagurí sme si však stihli vystačiť s tým, či je cesta prejazdná, ale to, či je aj bezpečná je častokrát otázne. Z hľadiska bezpečnosti človeka je suchá cesta bez debát vhodnejšia pre riešenie náročných dopravných situácií. Cesta upravená soľou či eko-soľou, zase so sebou prináša riziká pre prírodu, ktorá nás ich vplyvom môže dobehnúť o niekoľko rokov. Mnoho Zamagurčanov je ochotných rešpektovať vozovku s utlačeným snehom, no nabáda k posilneniu vozového parku, či stavov cestárov, čo by mohlo situáciu čiastočne riešiť. To si však vyžaduje finančné prostriedky, ktoré v tomto štáte zatiaľ plynú na dôležitejšie veci, ako sú napríklad vyššie platy poslancov parlamentu.

Opýtali sme sa, ako vnímajú situáciu na cestách:

Marcel Stropkay, zakladateľ občianskeho združenia Eko Patriot – Spišská Stará Ves:

Navrhoval by som zjemniť zrno posypu, prípadne ideálne miešať zmes štrku a piesku. Nestíham meniť čelné sklá. Minulú zimu som ich menil štyrikrát. Z toho trikrát sa mi poškodilo v Zamagurí a okolí. Pod Magurou, smerom na Slovenskú Ves, mi chýbajú vetrolamy. Nemusia byť drevené, dnes sú dostupné aj z PVC materiálu, sú oranžovej farby a meter stojí smiešnu cenu v prepočte k nezmyselným a neúčinným prejazdom pluhu v spomínanom úseku. Keď fúka, cesta je za 15 minút v rovnakom stave, ako pred prejazdom pluhu. Ďalším riešením by mohla byť výsadba rýchlo rastúcich kríkov ako lieska, či rýchlo rastúca vŕba, ktoré by chránili vozovku. Ďalej vnímam, že iba malá časť odhrňovačov má pluh zreteľne označený. Ide o svetlo, ktoré je vidieť aj večer, keď sa oproti vám rúti vozidlo údržby. Väčšinou má zasvietené silné pracovné svetlá, ktoré ešte viac znemožňujú vidieť, kde okraj pluhu končí. Ten presahuje šírku samotného vozidla. Ak aj vozidlo disponuje takýmto označením, zvyčajne je v tme slabo viditeľné, napríklad v dôsledku prilepeného snehu. Ako ďalší problém vnímam v reáli neregulovanú nákladnú dopravu na úseku Kamienka – Spišská Stará Ves – Spišská Belá. Ťažkotonážne vozidlá reťazami výrazne poškodzujú povrch zľadovatelej vozovky.

Peter Baka, prevádzkovateľ autoservisu, Spišské Hanušovce:

Nie som veľmi spokojný s údržbou ciest v Zamagurí, či už v zimnom alebo letnom období. Hoci chlapi robia čo môžu, ale problém je asi inde. Pri takej snehovej kalamite, ako je teraz, by im pomohlo viac lepšej techniky. Mojej profesie sa táto problematika až tak závažne netýka, nakoľko pracujem doma, ale vadí mi, ak sú cesty v lete deravé a v zime neudržiavané.

Ľubomír Adamjak, vodič autobusu, Spišská Stará Ves:

„Za 25 rokov som takú cestu ešte nezažil. Prečo môžu mať Poliaci, 2 km od nás, suchú cestu, môžu si sypať soľ popod národný park a my nie? Všetko so všetkým súvisí. Každý deň tŕpnem, či s autobusom prídem do cieľa. Masa snehu sa lepí, následne primŕza a keď tú hŕbu vytrasiem na výmoľoch na Magure, len čakám, kedy sa mi niečo odtrhne. Potom sa čudujeme, v akom stave sú autobusy. Starší ľudia sa počas cesty nerozprávajú, nesmejú, len sa boja, či dorazíme. Nechcem sa nikoho dotknúť, ani na nikoho útočiť, ale mám taký pocit, že páni, ktorí tomu velia, robia tak, aby im to vyhovovalo. Naši ľudia proti tomu nezmôžu nič. Kým naše cesty spravoval Poprad a Zamagurie mal na starosti pán Babík zo Spišských Hanušoviec, tak to malo úroveň.

lum