O Rallye – Tatry s pretekárom Martinom Dudžákom

Ralley Tatry opäť prefrčala aj po cestách Spišskej Magury a neďaleko Reľova vchádzali jazdci do cieľa za nepríjemného daždivého počasia. Jazdilo sa aj cez Osturňu smerom na Ždiar. Nedeľa, 5. mája, patrila slovenským pretekárom Koči – Mozner na aute Škoda Fabia R5. O Rallye sme sa ale pozhovárali s Martinom Dudžákom (41), ktorého korene siahajú práve do obce Reľov, odkiaľ pochádzajú obaja jeho rodičia a 5. mája pretekal práve na Spišskej Magure. O pretekoch sa s ním zhováral jeho bratranec Zdenko Dudžák.

Martin, objasni nám, kedy a ako si sa dostal k pretekaniu a ralley? 

Už ako malé dieťa som to sledoval, keď sme bývali v Poprade na sídlisku Západ a štartová rampa Rallye-Tatry bola pred bývalou Jednotou. Najskôr nás s bratom rodičia brávali na štart ralley, ale ako druhák na ZŠ som spolu s bratom začal utekať vždy, keď boli rallye z družiny a išli sme rovno pred hotel Gerlach, kde parkovala väčšina posádok, čo štartovala na Rallye – Tatry. Keď sme mali viac rokov, tak sme s bratom potajomky večer utekali na rýchlostnú skúšku za Spišskú Teplicu. Uplynulo zopár rokov a po vojenčine som sa začal o slovenské rallye viac zaujímať a s kamarátmi aj s bratom sme chodievali na väčšinu slovenských pretekov, ale aj do Čiech na Barumku.

Akým autom jazdíš? Vyžaduje vozidlo špeciálnu úpravu?

Keď v roku 2001 Slovenská asociácia motoristického športu vypísala triedu Hobby ralley, s bratom sme sa rozhodli kúpiť Škodu 130, ktorá predtým jazdila závodne. Keďže jej bývalý majiteľ z nej urobil civilné auto, museli sme ju upraviť, aby spĺňala predpisy rallye auta. Keď bolo auto hotové, tak sme sa prihlásili na našu prvú  ralley – Rallye Prešov 2002. Začiatky na rallye boli veľmi ťažké. Auto síce bolo postavené, ale bolo potrebné k tomu doprovodné auto aj autoprepravník. Keďže sme nikdy nemali žiadneho sponzora, jazdili sme za peniaze z našich výplat, tak aj štarty na súťažiach boli len sporadické… Štartovné na rallye bola celá moja výplata a bratova výplata išla na ubytovanie, stravu a benzín. Ako servisných technikov sme vždy mali svojich kamarátov, ktorí si platili ubytovanie a stravu sami. O to sme mali menšie výdavky na rallye.

Spomínaš si ešte, ako dopadli tie vaše prvé preteky?

Už v prvej rýchlostnej skúške sa nám pokazil motor – tým sa pre nás skončila celá sezóna 2002, lebo oprava motora nás vyšla dosť draho. Neskôr sa nám podarilo zohnať doprovodné auto a požičať si autoprepravník a tak sme rok 2003 a 2004 jazdili Rallye Vranov a Snina, keďže sa Rallye Tatry jazdili ďaleko od Popradu, v Púchove. V roku 2007 sme išli aj Rallye Rožňava a Rallye Bratislava. Rallye Tatry sa vrátili až v roku 2008 a tak náš prvý štart bol na tomto podujatí až v tomto roku a odvtedy sa zúčastňujeme na „Tatrách“ každý rok.

Čo nehody? Zažil si aj takéto situácie?

Na našej 130-tke sme jazdili až do roku 2015, kedy sa nám podarilo kúpiť škodu Fabia 1,4 16 V. V tomto roku sme sa postavili na štart Rallye Prešov druhýkrát. Ani to však neskončilo veľmi slávne, keď sa mi podarilo auto rozbiť ešte na predjazde na rýchlostnú skúšku. Auto som rozbil na „total“. Ja som mal len pár škrabancov, ale brat Jano mal dolámané rebrá. Od roku 2002 až do roku 2018 som jazdil s práve s ním.

Ako hodnotíš tento ročník Rallye – Tatry, ktorých trasa viedla aj cez Zamagurie?

V roku 2019, keď sme sa dozvedeli, že sa budú jazdiť rýchlostne skúšky Magura a Osturňa, sme sa rozhodli, že budeme štartovať na Rallye-Tatry na dvoch autách. Ja na Fabii a brat na „130“. Skúšky na Rallye – Tatry 2019: Teplička a Spišské Bystré som poznal z minulých ročníkov, ale skúšku Magura som nikdy nešiel. „Magura“ mala cieľ pred dedinou Reľov, z ktorej pochádzajú moji rodičia a skúška „Tatranská“, sa jazdila cez Osturňu, odkiaľ pochádza zase moja manželka a mám tam aj chalupu. Rýchlostnú skúšku „Magura“ som poznal ako divák, ale z inej strany, keď sa jazdila v deväťdesiatych rokoch smerom z Toporca na Vojňany. Aj keď počasie tohto roku rallye veľmi neprialo, potešilo ma veľké množstvo divákov, ktorí vydržali v tom daždi, snehu a zime… Počkali aj na posledné posádky, nielen na top jazdcov.

Čo tvoje umiestnenie? Ako si dopadol?

Tohtoročná Ralye-Tatry sa mi veľmi páčila, aj keď to nevyšlo podľa mojich predstáv. Prvý deň som vypadol kvôli mojej jazdeckej chybe, keď som skončil mimo trať a už som sa nedokázal dostať späť na cestu. Už som nemohol pokračovať a na druhý deň som mal technické problémy. Nefungoval alternátor a posilňovač riadenia, tak som skončil posledný. Chcel by som sa poďakovať našim manželkám, že nám naše rallye akceptujú, môjmu prvému sponzorovi, Ing. Peťovi Šalajkovi (Reality Kamzík),organizátorom rallye za pekne usporiadanú súťaž a starostke obce Osturňa a jej obyvateľom, že dovolili prejazd rýchlostnej skúšky cez obec. Dúfam, že o rok sa na tratiach Rallye – Tatry uvidíme.

(zdd)