18. 7. 2019 boli dvere penziónu Kaštieľ Hanus otvorené exprezidentovi Slovenska,
Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v kolektíve svojich kolegov z hnutia ZA ĽUDÍ rozhodol načúvať
potrebám poľnohospodárov. Hostiteľom tejto udalosti bola rodina Krempaských zo
Spišských Hanušoviec, ktorej členovia majú dlhoročné skúsenosti s podnikaním
v agrosektore a patria k uznávaným odborníkom v tejto oblasti. Rozhodli sme sa preto
uskutočniť dva rozhovory. Jeden z nich nám poskytol práve Andrej Kiska, prezident,
ktorého funkčné obdobie skončilo len nedávno. Zároveň sme sa rozprávali s doktorom
Marekom Krempaským, ktorý je rodákom zo Spišských Hanušoviec a pôsobí ako poradca
pre chov spojený s produkciou mlieka v jednej s najväčších spoločností na Slovensku
(Schaumann) a zároveň pracuje ako súkromný veterinárny lekár.
Andrej Kiska
Pán prezident, čomu vďačíme, že ste sa opäť objavili v Zamagurí?
V prvom rade, ja do Zamaguria chodím nesmierne rád, lebo je to môj rodný kraj, kraj môjho
detstva a tu v Spišských Hanušovciach som v lete trávil takmer každý víkend a často som tu
bol, či už v Spišských Hanušovciach či na Jezersku. Takže som tu tak trošku doma. Dnes som
tu ale prišiel, aby sme sa stretli s poľnohospodármi. Sme práve tu, v kraji, kde každý, kto tu
žil, žije a venoval sa poľnohospodárstvu vie, aké je ťažké niečo dopestovať. Toto je tvrdý
a ťažký kraj. Tak som bol veľmi rád, že práve tu, v Spišských Hanušovciach, sa
zorganizovalo stretnutie poľnohospodárov z celého Slovenska. A práve tu, kde je tým
poľnohospodárom tak ťažko, sme hovorili o tom, akými problémami dnes poľnohospodárstvo
žije, čo ich trápi a hlavne sme hľadali riešenia, ako tomu poľnohospodárstvu pomôcť. Veľa sa
v našej krajine hovorí o slovenských potravinách, o podpore vidieka, rozvoji vidieka
a podobne, ale vidíme, že ostáva len pri sľuboch. Naše zahraničné záporné saldo
v potravinách stále rastie, to znamená, že viac vyvážame ako dovážame. Podiel zahraničných
potravín v reťazcoch je stále enormne vysoký. Tých problémov od malých farmárov, cez
výrobcov mlieka, ale aj cez tých väčších, ktorí zamestnávajú desiatky až stovky ľudí…tých
problémov je obrovské množstvo. Ak si raz postaví niekto poľnohospodárstvo ako prioritu,
tak sa mu skutočne musí venovať so všetkým, čo k tomu patrí. Preto som bol veľmi rád, že
práve tu sme o tejto téme mohli rozprávať.
Ak si spomínate, tak pred 3-4 rokmi ste tu boli ešte funkčne ako prezident. Vtedy ste sa
tiež stretli s poľnohospodármi, je tá štartovacia pozícia k diskusii dnes zásadne iná, ako
tá, ktorá bola v časoch, keď ste boli prezidentom?
Jedným zo zásadných dôvodov, prečo som sa po ukončení môjho pôsobenia ako prezidenta,
rozhodol ísť do aktívnej politiky, bolo presne také stretnutie, ako som tu pred tými rokmi
absolvoval. Prispelo to k tomu. Pretože stretnete sa s ľudmi, tí ľudia vám presne popíšu, aké
sú tie problémy, ale nielenže vám popíšu tie problémy, ale povedia vám aj riešenia, čo treba
urobiť. Potom vy sa stretnete s ministrom, stretnete sa s členmi vlády, rozprávate o riešeniach,
rozprávate o tom, čo vám tí špičkoví odborníci povedali, čo treba urobiť, a má to hlavu aj pätu, ale nič sa neudeje. A zrazu si uvedomíte, že ako prezident môžete otvárať témy, môžete
klásť otázky, ale keď tí kompetentní, ktorí sú za to zodpovední, vás kvázi nepočúvajú, alebo
vás nechcú počúvať, tak potom si položíte otázku, ak skutočne chcete pomôcť tejto krajine,
netreba ísť na to inak? Netreba vojsť do exekutívy? A práve preto som sa rozhodol po
skončení môjho mandátu ísť do aktívnej politiky a pomôcť teraz krajine inak.
V poľnohospodárstve v Zamagurí prevláda taká skepsa. Tá cena mlieka je aká je, alebo
ľudia sa boja podnikať, hovoria si, že Zamagurie je jednak malý kraj, je tu malá kúpna
sila a už aj to poľnohospodárstvo samo o sebe je ťažké. Ako by ste, povedzme,
formulovali tú motiváciu pre tých ľudí, aby to nevzdávali, aby sa ďalej tomuto venovali,
pretože tá skepsa je silná v tomto regióne.
Skepsa je veľká. Ale aj tu sú dvaja podnikatelia, tu spoza Magury, z Frankovej a myslím, že
niekde z Magury, ktorí majú vyše tisíc oviec. Predávajú do viacerých podnikov, majú
fantastickú bryndzu a darí sa. Pravdaže, nie je to jednoduché. Ako som povedal, toto je tvrdý
kraj, ale práve kraj, kde v minulosti bol chov oviec, živočíšna výroba a skutočne sa to dalo. Je
potrebné mať odvahu na jednej strane, nebáť sa. Aj keď človek podniká v inom type
podnikania, nie len v poľnohospodárstve, tak je potrebné mať na úvod tú odvahu. Ale ku tej
odvahe je potrebné mať aj tú podporu štátu. A práve pre to tu dnes sme, aby sme hovorili o tej
podpore. Pretože odvážni ľudia sú, dá sa to, no nie je to jednoduché. Ale stačí prejsť pár
kilometrov do Poľska a tam vidieť, ako sú tam rozvinuté malé podniky, ako ľudia dokážu
predávať to, čo doma dopestujú, dochovajú, že sa tým vedia uživiť. Máme sa od našich
severných susedov čo priučiť, aby sme boli trošku podnikavejší. Takže na druhej strane je tá
podpora štátu. Aby sme tým ľuďom, ktorí majú chuť podnikať, tú podporu dali.
Tým, že sme v takom odľahlom regióne, možno cesta ako motivovať a podporovať tie
odľahlé regióny, je v regionálnych stimuloch. Existujú programy ako akčný plán
rozvoja tých menej rozvinutých regiónov, atď. Je toto cesta, ktorou by ste sa Vy
vyberali?
Určite áno. Aj zostava lídrov nami pripravovanej strany, kde máme primátorov, starostov
z celého Slovenska ukazuje, že sa chcem venovať práve podpore regiónov, dať tomu skutočne
veľkú dôveru. Aj tu sa dnes so mnou zúčastnil tohto jednania starosta zo Spišského Hrhova,
pán Ledecký, to je presne človek, ktorý dokázal v malej dedinke znížiť nezamestnanosť na
nulu a dokázal práve svojím podnikateľským umom využiť potenciál, ktorí ľudia majú
a dokázal pomôcť svojej dedinke. Toto je presne príklad, ktorý potrebujeme dostať do ďalších
dedín. Slovensko patrí medzi najrurálnejšie krajiny z Európskej únie, to znamená, že najviac
ľudí nám žije v malých dedinkách a na vidieku. A to je niečo, čomu musíme venovať
špeciálnu pozornosť. A potom, ako ste povedali, sú tu tie zaostalé regióny, kde predpokladať,
že tu do Spišskej Starej Vsi príde nejaký obrovský investor, ktorý tu vytvorí množstvo dobre
zaplatených pracovných miest, je skôr utópia. A práve to je tá úloha, ako vytvoriť tie stimuly
pre pôdohospodárov, pre turizmus, pre malých podnikateľov, živnostníkov, aby si tu tieto
spoločnosti otvorili. Možno viete, ja som pred 20-timi rokmi otvoril vlastnú firmu
v Kežmarku, zamestnávali sme tam desiatky ľudí, takže určite sa to dá. A musím povedať, že
zatiaľ čo chodím po týchto regiónoch, počujem rozčarovanie z tohto akčného programu,
pretože vytvára programy na veľmi krátke obdobie, ale nie je to systémové riešenie zlepšenia
zamestnanosti v týchto regiónoch, pretože mladí ľudia nám utekajú, starnú nám tieto naše
dedinky a vytvoriť pre mladých talentovaných ľudí možnosť, aby sa vrátili naspäť do tak
krásnej oblasti, ako je Zamagurie, to je našou úlohou.
Aké dojmy si odnášate zo Zamaguria? Nie len z tohto stretnutia, ale aj zo
samotného regiónu?
V prvom rade som stretol špičkových odborníkov, a to som veľmi rád, že tu do Spišských
Hanušoviec prišli špičkoví odborníci z celého Slovenska, poradiť sa ohľadom
poľnohospodárstva. Tak to je taký prvý signál. Ja si tak pamätám, keď som tu chodieval ešte
ako dieťa, ako tu boli tie políčka a medze, a teraz, ako som tu išiel, som si tak zaspomínal,
ako ma napríklad oco s bratom vyhodili hore na Magure a išli sme na lyžiach dole (úsmev)
a teraz už vidieť, že tento kraj prešiel veľkou zmenou. Prajem Zamaguriu, môjmu rodnému
kraju, aby tu ľudia bolo šťastní, aby si tu ľudia nachádzali dobrú prácu, aby odtiaľ nemuseli
odchádzať, a aby to všetko krásne čo tu je, ale aj tú pracovitosť tých ľudí, ktorých tu máme,
aby sme vedeli využiť.
Marek Krempaský
Marek, ako vidíš dnešné stretnutie poľnohospodárov a exprezidenta Andreja Kisku?
Poľnohospodárstvo je téma, ktorá aktuálne rezonuje čoraz viac.
V prvom rade je to veľmi komplikovaný problém, otázka slovenského poľnohopodárstva.
Ako sú, myslím, všetky oblasti v rámci riadenia štátu komplikované, povedzme školstvo,
zdravotníctvo a podobne. My, ľudia pôsobiaci v poľnohospodárstve, sa snažíme poskytnúť
informácie komukoľvek, kto má o ne záujem, aby sa aktuálny stav akýmkoľvek spôsobom
mohol zlepšovať. Stále sa musí niečo zlepšovať, stále musí niečo rásť a slovenské
poľnohospodárstvo osobitne, nakoľko, nie len podľa mojich názorov, dlhodobo stagnuje.
Chýba tu nejaký systém, nejaká koncepcia. Chýba tu všeobecná garancia štátu, že slovenské
poľnohospodárstvo je priorita. Zrazu sa za posledné obdobie vynára viacero problémov, ktoré
sú spojené s korupčných správaním v rámci tohto rezortu. Takže hovorím, ktokoľvek, kto by
mal záujem o informácie, tie informácie by sme mu dali, s tým cieľom, aby sa ten stav, ktorý
tu je, podarilo riešiť. A to bol aj zmysel dnešného stretnutia.
Ja som sa pýtal tú istú otázku aj pána prezidenta a opýtam sa ju aj teba. Takéto isté
stretnutie bolo aj pred 3-4 rokmi na tom istom mieste. Vtedy ste sa rozprávali o témach,
na ktoré sa, povedzme, dá po tých rokoch nazerať ináč, dá sa ten stav ináč zhodnotiť.
Otázka teda znie, zmenilo sa niečo zásadne za tie posledné 3-4 roky? A ak nie zásadne,
nastali aspoň nejaké kroky, ktoré by naštartovali čo i len malý pohyb k vašej
spokojnosti?
Veľa sa toho nezmenilo. Uvediem príklad. Mali sme rok 2017, bol to rok sucha. Štát má
možnosť poľnohospodárom straty vyplývajúce zo sucha kompenzovať. Teraz máme rok
2019, sme v jeho druhej polovici a tie peniaze na kompenzáciu toho sucha ešte stále nie sú.
To sú reálne zdokumentovateľné prípady. Takže to prvé stretnutie, o ktorom si teraz hovoril,
bolo o tom, aby sme si pri vzniku novej vlády vyžiadali to, aby tá oblasť poľnohospodárstva
bola prioritou. A ak by bola prioritou, tak napr. to riešenie sucha by bolo také promptné, tak
ako si reálne žiada situácia a aké bolo v okolitých štátoch napr. V4. Tým chcem povedať len
to, že inde mali tiež tento problém a na to vláda proste zareagovala. Ešte do Vianoc daného
roka mali proste peniaze, lebo to má hlavu a pätu, proste vznikli mi teraz straty, teraz ich
potrebujem vykompenzovať na bežné výdavky, ako je chod farmy a jednoducho, keď tie
prostriedky nemáš, vzniká ti problém. No a ten problém má charakter takého bludného kruhu.
Takže veľa sa toho nezmenilo.
Čo si má bežný občan a laik, ktorý tie problémy vidí možno len z médií, predstaviť pod
vašimi požiadavkami, aby veľmi konkrétne pochopil, aký stav by ste si priali? Vieš to
zhrnúť do nejakých bodov pre laickú verejnosť? Aké sú tie základné tézy, ktoré by
poľnohospodárom dokázali zjednodušiť život a nastoliť ako keby trošku pohodlia v tej
ich práci?
Znížiť byrokratickú záťaž a podporiť produkciu. Proste každá farma získava zdroje na svoj
chod z troch ciest. Prvou sú tržby z predaja produkcie danej farmy, druhým zdrojom sú
podpory zo strany Európskej únie a tretím je podpora štátu. A tá podpora štátu je minimálna.
Pre ilustráciu, minulý rok to bol 1 milión eur. Možno sa pre niekoho milión eur môže zdať
ako veľký peniaz, ale pre farmárov a takú veľkú oblasť je to skôr výsmech. Už len keď to
porovnáme s Českou republikou, ktorá je v oblasti poľnohospodárstva asi dvakrát taká veľká,
tam dostali poľnohospodári 140 plus 80 miliónov na naftu. A tretia taká oblasť, ktorá si
myslím, že trápi po byrokracii a nedostatku zdrojov, je oblasť korupcie v rôznych oblastiach
a sférach. Toto sú z môjho pohľadu také tri dôvody, ktoré trápia poľnohospodárov.
Častokrát počujem z úst ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú, o potravinovej sebestačnosti,
ktorá údajne niekedy fungovala. Ak sa povie potravinová sebestačnosť, čo si pod tým
predstavuješ ty? Je to utópia alebo je to stav, ktorý môže nastať na Slovensku?
Tak v prvom rade dnes máme na Slovensku na pultoch 38% slovenských potravín. Ja si
myslím, že v prvom rade my potrebujeme zvýšiť toto percento. Potrebujeme mať vyššie
percento slovenských potravín na pultoch, čo by znamenalo viac pracovných príležitostí,
intenzívnejšiu výrobu, čerstvé lokálne potraviny, ktoré sú mnohokrát kvalitnejšie. My Slováci
posledných 20-25 rokov nemáme žiadny výraznejší škandál v oblasti potravinárstva, ako napr.
v Poľsku. Tým však nechcem všetkých Poliakov hádzať do jedného vreca, tým chcem len
povedať to, že my to vieme vyrábať a aj by sme chceli, ale žiaľ, ten systém je tak nastavený,
že celá tá produkcia slovenských potravín upadá, napriek tomu, že nejaký schválený akčný
plán od roku 2014 hovoril o tom, že podiel slovenských potravín na pultoch bude 80%
v tomto čase, myslím v roku 2020, ak sa nemýlim. V roku 2014 sme schválili akčný plán,
ktorý sa každoročne musí schvaľovať a vtedy sme mali povedzme 42%-tný podiel a dnes
k tým 80% ideme takou cestou, že sme sa prepadli na 38%. Takže ja neviem, buď je to
schizofrénia alebo neplnenie nejakých základných vecí. To neexistuje, aby sme mali
schválený akčný plán, ktorý sa každoročne vyhodnocuje a my proste padáme dole. A sme
pred finále, kedy ho treba vyhodnotiť a my máme 38%. A ešte je to medziročný prepad. Tak
to je tragédia.
Kto inicioval dnešné stretnutie a prečo je tu práve pán prezident Kiska so svojim
tímom?
Pán Kiska so svojim tímom inicioval stretnutie. Ako som povedal na úvod, s každým, kto má
záujem o tieto informácie, sme otvorení sa rozprávať. Myslím si, že je to naša povinnosť.
Komukoľvek slušnosť káže odpovedať na otázku a preto sme zorganizovali toto stretnutie.
Kto všetko dnes prišiel, z akých kútov Slovenska a producenti akých potravín?
Sú to v prvom rade producenti mlieka, mäsa, obilia… Mali sme tu aj jedného spracovateľa,
ktorý z týchto komodít vyrába potraviny. Čiže, čo sa týka poľnohospodárov, boli tu rôzni
zástupcovia naprieč celým Slovenskom, z rôznych typov fariem, od veľkých po rodinné
farmy. Boli tu spracovatelia a tiež zástupcovia vysokého školstva.
Boli pozvaní aj zástupcovia zamagurských fariem?
Áno. Mali sme tu aj zástupcov dvoch fariem priamo zo Spišských Hanušoviec a Veľkej
Frankovej.
Ako figuruješ ty v dnešnom stretnutí?
Dnes som pôsobil ako moderátor dnešného stretnutia, s tým, že som rámcovo opísal aktuálny
stav slovenského poľnohospodárstva.