RAMAGU NEXT štartuje s hrou TRIBYT. Ide o projekt novej generácie.

RAMAGU NEXT štartuje s hrou TRIBYT. Ide o projekt novej generácie.
Divadlo RAMAGU otvára novú kapitolu svojej existencie. Prostredníctvom ambiciózneho projektu RAMAGU NEXT dáva príležitosť mladým talentom, ktorí stoja na prahu svojej divadelnej cesty. Prvou lastovičkou tejto iniciatívy je inscenácia slovenskej hry TRIBYT z pera Lukáša Marhefku. Na javisku sa v jedinečnej tvorivej symbióze stretnú tri čerstvé absolventky dramatického odboru ZUŠ - Karolína Čarnogurská, Viktória Danielčáková, Barbora Vnenčáková, so skúsenými hereckými stálicami súboru – Líviou Frankovskou a Simonou Marhefkovou.
Tri steny, tri svety, jeden panelák
Dej inscenácie TRIBYT nás zavedie do prostredia panelákového bytového domu, kde sa príbeh odohráva simultánne v troch susediacich bytoch, z ktorých každý nesie svoj vlastný príbeh. Divák má možnosť paralelne nahliadnuť do mikrosvetov piatich žien, ktoré zápasia s vlastnými očakávaniami, rodinnými väzbami, finančnou neistotou a hľadaním vlastnej identity.
V prvom byte sledujeme neustále napätie medzi prísnou matkou-gitaristkou a jej dcérou Lízou, mladou konzervatoristkou, pre ktorú sú bicie nástroje jedinou formou úniku a sebarealizácie. Hneď vedľa žijú dve vysokoškoláčky – rázna Kaja, dcéra úspešných lekárov, a pragmatická Maja, dcéra, ktorá si každé euro poctivo odpracuje na brigádach. Tretí byt obýva osamelá psychiatrička Nina, ktorá sa pod tlakom vlastných rodinných tráum a očakávaní okolia snaží nájsť vnútorný pokoj a uvoľniť ventil nahromadeného stereotypu.
Hoci postavy sprvoti narážajú na chladné panelákové steny, susedské nezhody, finančné suchoty a nepochopenie zo strany najbližších, postupne k sebe nachádzajú cestu a ich príbehy a osudy sa napokon pretnú.
Prepojenie generačných vrstiev v hre TRIBYT sa priamo premieta aj do samotného obsadenia inscenácie. Tri mladé dievčatá, ktoré hľadajú svoju vlastnú životnú cestu, stvárnia tri talentované absolventky dramatického odboru ZUŠ Spojenej školy Sp. St. Ves. Pre ne je táto inscenácia dôležitým krokom do sveta dospelého divadla.
Hereckou a ľudskou oporou im na javisku budú dlhoročné a skúsené členky divadla RAMAGU – Simona Marhefková a Lívia Frankovská, ktoré prepožičajú tvár zrelým ženským postavám. Práve táto konfrontácia dravosti debutantiek a hereckej skúsenosti starších kolegýň sľubuje silný umelecký zážitok, ktorý verne kopíruje dynamiku samotného scenára.
Inscenácia tak prináša tému, ktorá rezonuje naprieč generáciami – hľadanie harmónie a porozumenia medzi ľuďmi, ktorí hoci žijú vedľa seba za tenkými stenami, často o sebe nevedia takmer nič.
Barbora Vnenčáková: ,,Síce ešte nemám toľko odohrané, ale rola, ktorú mám a celkovo celé predstavenie je pre mňa silne odlišné od všetkého, čo som kedy hrala. Dlho trvalo, a ešte stále trvá, kým sa vžijem do roly, ale beriem to ako výzvu. Predstavenie je vizuálne veľmi zaujímavé a som rada že môžem byť jeho súčasťou.”
Viktória Danielčáková: ,,Úprimne, zo začiatku som mala rešpekt voči tejto postave, pretože si myslím, že nie som až taká rebelka ako Líza. No postupom času som zistila, že tá jej drzosť je len akoby taká obrana voči svetu. Zistila som, že má, ako každá dospievajúca žena, strach z budúcnosti a z toho, kde nakoniec skončí. Veľmi chce robiť to, čo ju baví (tak ako ja), ale jej mama jej ukazuje, že to nie je vždy ľahké. Tým, že som v nej našla aj kúsok seba a že prežívame celkom podobné vnútorné boje, hrať Lízu už nie je pre mňa tak ťažké. Skôr sa stala pre mňa takým "ventilom", vďaka ktorému sa môžem vykričať a vybúchať.”
Karolína Čarnogurská: ,,Adaptácia bola podľa mňa pomerne rýchla, aj keď začiatky boli určite trochu iné ako v škole. V ZUŠ sme boli zvyknuté najmä na prípravu vystúpení, a vzťahy boli viac formálnejšie, zatiaľ čo v RAMAGU sa cítim viac profesionálnejšie, kolektívne a mám väčší rešpekt, keďže v spomínanej inscenácii máme tú česť hrať a pracovať s výbornými hercami. Skúšobný proces je pre mňa veľmi zaujímavý a poučný. Ani sama som netušila čo všetko nové sa dozviem a naučím o samej sebe počas skúšok. Postupujeme postupne, od predstavenia hry, cez čítačky textov až po samotné skúšanie. Ideme pomaly, čo sa mi veľmi páči, pretože mám čas zvyknúť si prispôsobiť sa a taktiež uvoľniť a vcítiť sa do svojej postavy. Často skúšame viaceré podoby, aby sme sa vo svojej úlohe cítili čo najprirodzenejšie a vedeli to zahrať čo najlepšie. Som veľmi vďačná za túto príležitosť a teším sa, čo mi RAMAGU do života ešte prinesie.”