V minulom čísle Zamagurských novín sme vám priniesli informáciu o Soche Svätej Rodiny na farskom dvore v Spišskej Starej Vsi, tvorcami ktorej sú, už žiaľ nebohý, pán Jaroslav Tomala a pán Dušan Regec zo Spišskej Starej Vsi. Práve s pánom Regecom, ktorý je známy svojou umeleckou tvorbou, sme sa rozprávali o tom, ako táto socha vznikala od samotnej myšlienky až po realizáciu. Dvaja dlhoroční priatelia pracovali na unikátnom umeleckom diele, ktoré je hodné svojich obdivovateľov. Viac v nasledujúcich riadkoch.

Kto bol iniciátorom myšlienky vytvorenia takéhoto diela?

To bolo tak. Bol strom, ktorý sa mal zrezať, tu v Spišskej Starej Vsi na cintoríne. Ten strom vyzeral dobre, mal pevný základ, konáre, tak Jarko Tomala spolu s pánom farárom Hudákom prišli k myšlienke, aby bola z tohto stromu vytvorená socha. Keď sa strom zrezal, tak Jarko dával pozor na to, čo sa má odrezať, no a vlastne potom ostal kmeň a výrastky, kde boli obrovské hrubé konáre. Následne si urobil náčrt, on bol výborný projektant, vytváral si skice, že čo by sa dalo z tohto stromu vytvoriť. A nakoniec vznikol návrh že na soche bude zobrazená Sv. Rodina, Traja Králi, myrha, zlato, kadidlo a Archanjel.

Z akého stromu bola socha vytvorená?

Z brestu. To je drevo tvrdé ako kameň. S takýmto drevom je tá práca ťažšia, ale zase veľa vydrží.

Ako vyzerá tvorba takejto sochy, čo všetko to obnáša?

Potrebná je najmä myšlienka. Projekt a celú myšlienku navrhol Jaro Tomala, s tým, že on začal na tom pracovať. Ja som bol s ním v kontakte, no a neskôr zvážil z viacerých dôvodov, že to nezvláda sám a navrhol mi spoluprácu. On poznal moju prácu a ja som mu rád pomohol. Jarko najprv pracoval na soche vo farskom areáli. Po nejakom čase však došlo ku zmene dekana, prišiel terajší pán dekan Garaj, a za pomoci pána Petra Výrosteka bola socha presťahovaná do priestorov Zastrovy. Tá socha váži 2 tony a je vysoká 3,90 m. Peter Výrostek zabezpečil prevoz, priestory, teplo a dobré podmienky, kde sme s Jarkom pokračovali v práci. Jarko moju prácu poznal, s tým však, že videl moje výsledky, no on nevidel, ako pracujem. A veľmi si vážim a cením to, že aj napriek tomu, že mal svoje ťahy a postupy a v hlave obrovské myšlienky a predstavivosť, mi dal možnosť realizovať sa podľa seba. Samozrejme, že som to využil a dal som tej soche aj svoje myšlienky.

Aký podiel máš teda na Soche Sv. Rodiny ty?

Jarko robil tváre, no bál sa robiť černocha (úsmev). Vlastne nebál sa, ale nechcel robiť černocha. Tak som toho černocha urobil ja, taktiež som vytváral ruky, no a potom detaily na plášťoch, ako napr. plody a lístie brestu a svätožiary nad hlavou Ježiša, Panny Márie a Jozefa. Urobil som tiež anjelské krídla. Ale vždy bol spolupráca. Ja som dal návrh, pretože som sa nechcel až tak veľmi percentuálne miešať, ale Jaro odo mňa tú myšlienky a názor vyžadoval. My sme pracovali na kolenách, pretože kvôli tej obrovskej váhe, bola socha položená na ležato. No a ďalej bola situácia taká, že sme začali dokončovacie práce, začali sme maľovať črty, ale kvôli zdravotným problémom sme museli práce prerušiť. Takže nastalo také tiché obdobie. To bola obrovská pauza.

Aká bola nasledovná situácia?

Posledné práce na soche som už dokončil sám, nakoľko nás Jarko opustil. Potom, s terajším pánom dekanom sme podali žiadosť na pamiatkový úrad. Existujú územia a pamiatky, ktoré sú chránené, ale na základe môjho výskumu viem, že sa môžu inštalovať objekty vedľa týchto pamiatok a tým pádom nezakrývajú tú pamiatku, napr. u nás kostol, a tie objekty sa montujú tak, že môžu byť kedykoľvek premiestnené. Ja som bol vlastne aj proti podávaniu tej žiadosti, pretože to nie je pevná stavba a nezakrýva kostol, ale rešpektoval som to. Po čase prišli pamiatkári, ktorí majú znalosť, ale nerešpektujú to hlavné – podstatu veci. Generácie, ktoré boli pred nami, ktoré sú teraz a budú po nás. My máme zachovávať to, čo nám dali generácie pred nami a tiež máme tvoriť. Oni rozhodli tak, že socha nemôže byť umiestnená vpredu, smerom, ako sa ide na faru, pritom ničomu to neškodí. Bohužiaľ. Škoda však, že som nebol prítomný, určite by som si svoj názor obhájil, pretože sa v týchto veciach pohybujem. A teda rozhodli o umiestnení sochy v zadnej časti farského dvora. Mne je to hlavne ľúto kvôli Jarkovi Tomalovi, lebo je za tým veľa snahy, krásna myšlienka, a je to dielo našej generácie. Mňa to hnevá a myslím si, že aj Jarka, nech je mu zem ľahká, pretože si to nezaslúžil. Myslím si, že by s tým taktiež nesúhlasil. To je neúcta k ľuďom, ktorí chcú tvoriť. Rozhodli o tom bez nás. Ja len dúfam, že raz sa podarí sochu premiestniť na miesto, kde si to želal Jarko, môj priateľ. Nakoľko je to naša vizitka. A zaslúžia si ľudia vidieť tú sochu, či už Zamagurčania a turisti, aby videli, že tu máme aj remeselníkov na určitej umeleckej úrovni. Nechcem sa povyšovať, ale ponižovať sa nie je potrebné, kvôli tomu, že je to naša vizitka práce.

Ako to bolo s financovaním sochy?

Robili sme to ako kresťania, pretože je to pre nás a generácie, ktoré prídu po nás. Veľká vďaka patrí pánovi Petrovi Výrostekovi a Zastrove, a tiež pánovi dekanovi, pretože súhlasil s financovaním určitou čiastkou z farského úradu.

Socha teda stojí na farskom dvore, ako je to so starostlivosťou o ňu?

O sochu sa budem starať ja, pokiaľ mi to dovolí zdravie. Momentálne je socha chránená prípravkami proti červotočom, sú použité ochranné laky, dokonca aj proti UV žiareniu. Je tam všetko, čo má byť. Ja už viem, čo taká socha potrebuje, nakoľko sa starám o viacero sôch, ktoré sú v okolí. Pokiaľ budem môcť, budem sa starať o to, aby to bolo zdravé. Ešte raz, moja veľká vďaka patrí Petrovi Výrostekovi, lebo on sa snažil zabezpečiť tieto veci, či už od priestorov, financií, prevozu a umiestnenia.

Aká bola spolupráca s pánom Tomalom?

My sme boli roky v kontakte, boli sme dlhoroční priatelia. O Jarkovi môžem povedať, že mal obrovský rozhľad. V hlave mal obrovské myšlienky, ktoré vedel pretaviť do dreva, do obrazov, do plátna. Úcta mu a veľká poklona, kvôli tomu, že mal obrovskú predstavivosť.

Môžem nazvať Sochu Svätej Rodiny vašim životným dielom?

Jarko robil veľa vecí. Predtým sa hlavne venoval maľovaniu a rezbárčine popri tom. Myslím si, že môžem povedať, že to považoval za svoje životné dielo.

 

sim